reklama

1.máj - spomienky

Som ročník 1975 a s 1.májom mám spojených mnoho pozitívnzch spomienok.Oslavy boli v čase môjho detstva veľkolepá a ja som si užíval. Nerozumel som o čo vlastne išlo, ale to čo sa dialo bol zážitok, na ktorý som si roky nespomenul.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Až teraz. Koronavírus a s ním spojená izolácia ma prinútil zaloviť v pamäti. V detstve mi bolo úplne jedno kto vládol, nerozumel som tomu a bolo mi to jedno. Obdobie od 24.4. kedy máme každoročne (:-)) meniny, následne 30.4.narodeniy, boli vždy iba predzvesťou osláv 1.mája. Tie sa pripravovali vždy už 2-3 dni vopred. Robotníci na nám.SNP stavali tribúny, každý kto mohol, alebo musel vešal do okien vlajky, plagáty, farebú výzdobu. Bolo jasné, že sa ide iať niečo veľké. Otec pracoval na VŠ chemickej a účasť v sprievode bola pre neho zrejme povinnosťou. Mne to bolo jedno. Ja som sa tešil na tie farby, hudbu, rozruch a neskôr aj oslavy v Sade Janka Kráľa, v Lunaparku. Ak si dobre pamätám sprievod začínal v Bratislave pod Hl.stanicou, ďalej po ul Obranvov mieru (Štefánikova) a ďalej na nám.SNP kde v priesore pre V-klubom bola tribúna. Všade boli páni v uniformácjh (Verejný bezpečnosť, Ľudové milície, hasiči....). Ľudia postupujúci pred tribúny stupňovali intenzitu mávania trasparentami, a všetkým čím ich ktosi kdesi vybavil. Pred tribúnou bolo najväčšie vzrúšo. Bolo mi jedno, kto sú tí pani na tribúne. Bolo mi ich akurát ľúto, že museli mávať 3-4 hodiny v kuse, aby žiadnu časť ľudu nezarmútili nezáujmom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po sprievode sa podľa mňa všetci a dokonca ešte väčší počet ľudí zo sprievodu presunuli do Petržalky kde sa jedlo, pilo (chľastalo) a oslavovalo. My deti sme sa tešili najmä z cukrovej vaty. My sme do Petržalky išli vždy o niečo neskôr. Dôvodom bol môj záujem a nemenej dôležitú časť osláv, keď nastúpili po sprievode pracovníci "čističi" aj s technikou.Hrdinovia, ktorí Sviatok práce oslávili asi ako jedníný skutočnou prácou. Po sprievode boli po celej jeho dĺžke cesty aj chodníky posypané všetkými tými farebnými ozdobali, mávatkami, zástavami.....Bolo to pre mňa krásne divadlo. Dnes by to asi nikto z nastupujúcej generácie nepochopil, ale pre nás čo sme nemali tablety, telefóny, internet, ale iba STV1 a STV2, prípadne šumiacu ORF1, ORF2, to boli veľké veci. STV môžem z tej doby vďačiť za Raťafáka plachtu, Kuka, Pioniersku lastovičku. ORF zase za Tom&Jarry - apropo graficky omnoho krajší ako ho poznáme dnes, Knight Rider - hovoriace auto. Bolo to síce v reči iného kmeňa, ale nám to nevadilo. Rozumeli sme tomu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je mnoho iných vecí, ktoré sme mali. Ak si na nejaké ďalšie spomeniem, rád sa s Vami o ne podelím aj nabudúce.

Juraj Hodul

Juraj Hodul

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Podnikám. Už 5 rokov máme v BA so spoločníkom strelnicu Hunter Club. Predtým som pracoval celý život v retaily - Delvita, Billa....ako vedúci nákupu čerstvých potravín o ktorých viem asi všetko....:-). Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu